Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Bližšie informácie nájdete tu. Súhlasíte s používaním súborov cookies? Súhlas môžete kedykoľvek odvolať.
ÁnoNie

Analýzy a blogy

Župy pred koronakrízou zlepšili svoje finančné zdravie na historicky najvyššiu úroveň (analýza finančnej stability VÚC v SR)

19.1.2021, analýza

Priemerná miera zadlženia všetkých ôsmich VÚC v SR bola ku koncu roka 2019 na úrovni 25,4 % (66 €/obyv.), zatiaľ čo ku koncu roka 2018 sme evidovali údaj 26,4 % (64 €/obyv.). V priemere sa všetkým VÚC darí každoročne znižovať svoje zadlženie bez prerušenia už od roku 2015 a zároveň platí, že aktuálne dosiahnutá hodnota (25,4 %) je najlepším výsledkom za celý časový horizont, odkedy máme k dispozícii údaje (od roku 2009). Priemerné skóre finančného zdravia za všetky VÚC predstavuje +4,71, čo je relatívne významné zlepšenie oproti hodnote +4,64 z predchádzajúceho roka. Takisto sa jedná o najlepší výsledok od vzniku hodnotenia.

Zobraziť celú analýzu(formát PDF, 172 kB)


Mestá vstupovali do koronakrízy s dosiaľ najnižším dlhom (analýza finančnej stability miest v SR)

19.1.2021, analýza

Spomedzi všetkých 141 miest v SR získalo až 64 miest hodnotenie „výborné finančné zdravie“ a pri 75 mestách vyšlo ako „dobré“. Horší výsledok zaznamenala iba Bratislava a Myjava (ide o „dostatočné finančné zdravie“), pričom nebyť mestskej časti Bratislava – Devín, vyšlo by Bratislave hodnotenie o úroveň vyššie. Pokiaľ ide o sumárnu informáciu o vývoji dlhu za všetky mestá, evidujeme medziročné zlepšenie. Priemerná úroveň dlhu všetkých miest sa medzi 31.12.2018 a 31.12.2019 zmenila z 21,9 % na 20,8 %. Ide o najnižšiu hodnotu, odkedy máme k dispozícii údaje o zadlžení samospráv (od roku 2009).

Zobraziť celú analýzu(formát PDF, 278 kB)


Samosprávy vstupovali do koronakrízy s dosiaľ najnižším dlhom

19.1.2021, blog

Priemerný dlh za všetky mestá dosiahol ku koncu roka 2019 necelých 21 % bežných príjmov, čo je najmenej, odkedy máme údaje. Aj župy pred krízou znížili svoj dlh a do ťažkých časov vstupovali s rekordne dobrým finančným zdravím.

Zobraziť celý blog


Analýza finančnej stability VÚC v SR

17.10.2019, analýza

Vyššie územné celky (VÚC) v roku 2018 nadviazali na prevažujúci trend z pokrízových rokov, keď sa im v rokoch 2012 až 2014 a 2016 až 2017 darilo medziročne znižovať svoju zadlženosť. Za uplynulý rok totiž priemernú úroveň dlhu opäť znížili, tentokrát z 28,62 % na 26,44 %. To je zároveň najnižšia hodnota odkedy máme k dispozícii údaje o dlhu. Navyše, sumárna (resp. priemerná) bilancia bežných účtov všetkých VÚC predstavovala +14,8 %, čo je jednoznačne najlepší výsledok za uplynulých desať rokov. Pre porovnanie, druhý najlepší výsledok sme zaznamenali v roku 2016, kedy priemerná bilancia bežného účtu dosiahla +11,7 %.

Zobraziť celú analýzu(formát PDF, 222 kB)


Župy dosiahli rekordné prebytky, ich finančné zdravie rastie

17.10.2019, blog

Vyššie územné celky (VÚC) v roku 2018 nadviazali na prevažujúci trend z pokrízových rokov, keď sa im v rokoch 2012 až 2014 a 2016 až 2017 darilo medziročne znižovať svoju zadlženosť. Za uplynulý rok totiž priemernú úroveň dlhu opäť znížili, tentokrát z 28,62 % na 26,44 %. To je zároveň najnižšia hodnota odkedy máme k dispozícii údaje o dlhu (od roku 2008).

Zobraziť celý blog


Analýza finančnej stability miest v SR

29.7.2019, analýza

V minulom roku neprekročilo zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka žiadne mesto v SR. Najvyšší dlh dosiahli v meste Myjava (54,3 %), ktorá tak spadla do 1. sankčného pásma dlhovej brzdy – má povinnosť zdôvodniť výšku dlhu a navrhnúť prvé opatrenia na jeho zníženie. Táto istá povinnosť sa týka aj bratislavského magistrátu, ktorého dlh predstavoval 51,3 %. Vyplýva to z analýzy inštitútu INEKO o hospodárení miest v roku 2018.

Zobraziť celú analýzu(formát PDF, 361 kB)


Najhoršie finančné zdravie má Myjava, najlepšie Svätý Jur

29.7.2019, blog

Prvýkrát sme hodnotili hospodárenie všetkých miest (v minulosti to bolo iba 50 najväčších miest). Po zahrnutí všetkých kľúčových ukazovateľov najlepšie hodnotíme mestá Svätý Jur, Nové Mesto nad Váhom a Dubnicu, najhoršie Myjavu.

Zobraziť celý blog


Pozrite si, akými hospodármi boli primátori počas tohto volebného obdobia

25.10.2018, blog

Za uplynulé 3 roky najefektívnejšie hospodárili v Strážskom a Leopoldove, dlh najviac znížili v košických Ťahanovciach a bratislavských Vajnoroch. Celkovo najviac oceňujeme vývoj hospodárenia v Nových Zámkoch a Bratislave – Lamač.

Zobraziť celý blog


Analýza finančnej stability VÚC v SR

5.9.2018, analýza

Najvyšší dlh mali ku koncu roka 2017 v trnavskom kraji (necelých 44 %), čo v ich prípade znamená zhoršenie oproti roku predtým (35,4 %). Zástupca župy vo vyjadrení pre Hospodárske noviny uviedol, že k nárastu dlhu došlo „z dôvodu čerpania úverov od Rozvojovej banky Rady Európy, ktoré si zobralo ešte bývalé vedenie Trnavskej župy. Ide o investičné úvery, ktoré boli použité predovšetkým na rekonštrukciu škôl, sociálnych a kultúrnych zariadení, rovnako ako na rekonštrukciu ciest". Pohľad na účtovníctvo Trnavského VÚC potvrdzuje, že v roku 2017 významne narástli kapitálové výdavky, a to najmä na správu a údržbu ciest. Zatiaľ čo v roku 2016 na tento účel vynaložili 3,4 milióna eur, minulý rok to bolo vyše 17 miliónov. Možno teda konštatovať, že práve stavba a údržba ciest bola hlavným dôvodom zvýšenia dlhu, ktorý medziročne narástol v nominálnom vyjadrení o vyše 11 miliónov eur (z 44 na 55 miliónov eur).

Zobraziť celú analýzu(formát PDF, 246 kB)


Dlh žúp sa pohybuje od 33 do 99 eur na obyvateľa

5.9.2018, blog

Pozrite si nové rebríčky zadlženosti a finančného zdravia vyšších územných celkov. Dozviete sa napríklad, že najvyšší dlh (44 % bežných príjmov) má trnavský kraj a celkovo najhoršie finančné zdravie má košický kraj.

Zobraziť celý blog


Analýza finančnej stability 50 najväčších miest v SR

10.8.2018, analýza

Všetky najväčšie mestá na Slovensku okrem mesta Martin dosiahli v roku 2017 kladnú bilanciu bežného účtu, a teda zväčša nemajú problém s vykrývaním bežných výdavkov zo svojich bežných príjmov. Prebytok za 50 najväčších miest spoločne dosiahol +9,6 %, čo je však medziročné zhoršenie oproti hodnote +10,9 % z roku 2016. Čo najvyšší prebytok vytvorený na bežnom účte je pritom výhodou – samosprávy môžu tieto prostriedky využiť napr. na investície (kapitálové výdavky), či na zníženie dlhu. Dôvodom tohto zhoršenia je, že mestá „neustrážili“ svoje bežné výdavky. Tie medziročne narástli až o 6,1 %, čo pravdepodobne súvisí s blížiacimi sa komunálnymi voľbami.

Zobraziť celú analýzu(formát PDF, 246 kB)


Blížia sa komunálne voľby, mestá nafúkli svoje bežné výdavky o vyše 6 %

10.8.2018, blog

Pozíciu miest s najlepším finančným zdravím potvrdili ku koncu 2017 Nové Mesto nad Váhom a Dubnica nad Váhom. Naopak, spomedzi veľkých miest sú na tom najmenej dobre Martin a Bratislava, ktorú ťahá dole magistrát a m. časť Devín.

Zobraziť celý blog


Analýza finančnej stability 50 najväčších miest v SR

27.11.2017, analýza

V roku 2016 neprekročilo zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka žiadne spomedzi 50 najväčších miest – najbližšie k hranici podľa zákonom1 definovanej metodiky bola Nitra (43,6 %). Ani pri dlhovej službe neprekročilo zákonom stanovenú hranicu 25 % bežných príjmov predchádzajúceho roka žiadne mesto. V súčasnosti teda podľa zákona u nás nie je samospráva, ktorá by bola diskvalifikovaná od možnosti vziať si prípadný ďalší úver.

Zobraziť celú analýzu(formát PDF, 162 kB)


Najväčšie mestá znižujú svoje dlhy, problémy mali najmä v Martine

27.11.2017, blog

Pozíciu miest s najlepším finančným zdravím potvrdili ku koncu 2016 Nové Mesto nad Váhom a Dubnica nad Váhom. Naopak, spomedzi veľkých miest sú na tom najmenej dobre Senica a Bratislava, ktorú ťahá dole magistrát a Devín.

Zobraziť celý blog


Analýza finančnej stability VÚC v SR

7.10.2017, analýza

Vyššie územné celky (VÚC) v roku 2016 nadviazali na trend z rokov 2012 až 2014, keď sa im darilo medziročne znižovať svoju zadlženosť. Rok 2015 bol výnimkou, keď dlh mierne stúpol (v priemere z 28,83 % na 30,53% bežných príjmov predchádzajúceho roka), avšak počas roku 2016 opäť došlo k poklesu na 29,35 %, čo je druhá najnižšia hodnota odkedy máme k dispozícii údaje o dlhu (od roku 2008).

Zobraziť celú analýzu(formát PDF, 162 kB)


Všetky župy si zlepšili finančné zdravie, najviac trenčianska

6.10.2017, blog

Pozrite si nové rebríčky zadlženosti a finančného zdravia vyšších územných celkov. Dozviete sa napríklad, že najvyšší dlh (40 % bežných príjmov) má trenčiansky kraj a celkovo najhoršie finančné zdravie má košický kraj.

Zobraziť celý blog


Analýza finančnej stability VÚC v SR

9.12.2016, analýza

Všetky VÚC okrem Prešovského dokázali zvýšiť svoje ohodnotenie finančného zdravia. Vedúcu pozíciu obhájil Nitriansky VÚC, ktorý zatiaľ ako jediný hodnotíme ako samosprávu s výborným finančným zdravím. Naopak, najhoršie finančné zdravie má Banskobystrický VÚC.

Zobraziť celú analýzu(formát PDF, 162 kB)


Analýza finančnej stability 50 najväčších miest v SR

28.10.2016, analýza

Všetky najväčšie mestá na Slovensku dosiahli v roku 2015 kladnú bilanciu bežného účtu, a teda nemajú problém s vykrývaním bežných výdavkov zo svojich bežných príjmov (prebytok za 50 najväčších miest spoločne dosiahol +9,6 %). Čo najvyšší prebytok vytvorený na bežnom účte je výhodou – mesto môže tieto prostriedky využiť napr. na investície (kapitálové výdavky), či na zníženie dlhu.

Zobraziť celú analýzu(formát PDF, 213 kB)


Po rokoch poklesu mestá vlani zvýšili svoj dlh

26.10.2016, blog

Najzadlženejším mestom spomedzi 50 najväčších miest na Slovensku je naďalej Žilina, aj keď jej dlh medziročne klesol. Ku koncu roka 2015 sa dostal na úroveň 54,7 % ročných bežných príjmov, kým rok predtým dosahoval až 59,7 %.

Zobraziť celý blog


Župy opäť znížili dlh a prispeli k ozdraveniu verejných financií

22.12.2015, blog

V roku 2014 neprekročil zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka žiadny spomedzi ôsmich vyšších územných celkov (VÚC) na Slovensku. Najvyšší dlh mali ku koncu roka 2014 v trenčianskom kraji (46 %). Napriek miernemu medziročnému poklesu dlhu (z 47 %) je zadlženie na tejto úrovni stále varovným signálom, že by župa mala pokračovať v zlepšovaní svojho hospodárenia.

Zobraziť celý blog


Analýza finančnej stability vyšších územných celkov (VÚC) v SR

21.12.2015, analýza

V roku 2014 neprekročil zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka žiadny spomedzi ôsmich vyšších územných celkov (VÚC) na Slovensku. Najvyšší dlh mali ku koncu roka 2014 v Trenčianskom kraji (necelých 46 %).

Zobraziť celú analýzu(formát PDF, 184 kB)


Aj napriek pomoci štátu má naďalej najvyšší dlh Žilina

5.10.2015, blog

Žilina je aj naďalej najzadlženejším mestom spomedzi 50 najväčších miest na Slovensku. Podarilo sa jej síce medziročne znížiť dlh z 77,1 % na 59,7 % bežných príjmov (a vďaka tomu začať spĺňať zákonné kritérium týkajúce sa zadlženosti), no za toto zlepšenie mesto do veľkej miery vďačí kontroverznému odpusteniu časti dlhu, ktoré Žiline schválila Vláda SR.

Zobraziť celý blog


Analýza finančnej stability 50 najväčších miest v SR

2.10.2015, analýza

V roku 2014 neprekročilo zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka žiadne spomedzi 50 najväčších miest – na hrane bola iba Žilina (59,7 %). Pri dlhovej službe prekročilo zákonom stanovenú hranicu 25 % bežných príjmov predchádzajúceho roka jedine mesto Šaľa. Podľa zákona by teda nemala mať možnosť prijať ďalšie úvery v súčasnosti práve iba Šaľa.

Zobraziť celú analýzu(formát PDF, 137 kB)


Päť štúdií o obciach so skúsenosťou s ozdravným režimom či nútenou správou

31.12.2014, analýza

Zrejme najznámejšou obcou na Slovensku (a zároveň jedinou mestskou časťou), ktorá má dodnes problém s obrovským dlhom, je Devín. Do nútenej správy sa dostal v roku 2005 a jeho dlh sa v súčasnosti pohybuje na úrovni približne osem miliónov eur, čo ročným rozpočtom mierne nad 600 tisíc eur zoviera Devín v bezvýchodiskovej situácii. Príkladom menšej obce, ktorá sa relatívne nedávno (od 1. marca 2012) ocitla v nútenej správe, je Horná Mičiná v okrese Banská Bystrica. Štúdia sa zaoberá aj prípadmi obcí Zemianska Olča a Jaklovce, ktoré sa v roku 2011 dostali do nútenej správy, avšak za krátku dobu sa im podarilo z tejto situácie „ozdraviť“ a vrátiť správu do vlastných rúk. Úspešným príkladom mesta, ktoré sa dostalo dokonca viackrát do ozdravného režimu a vďaka zavedeným krokom predišlo nútenej správe, je Tornaľa.

Zobraziť celú analýzu(formát PDF, 123 kB)


Župy vlani uťahovali opasky a zlepšili svoje finančné zdravie

10.12.2014, analýza

Vlaňajšie voľby do vyšších územných celkov (VÚC) sa neprejavili na zhoršení ich finančného zdravia. Naopak, takmer všetky župy si ho zlepšili – iba v trenčianskej zostalo medziročne na rovnakej úrovni. Župy dokázali znížiť aj svoj dlh, jedinou výnimkou bol Banskobystrický VÚC, kde je však dlh stále na relatívne bezpečnej úrovni 30,3 % bežných príjmov predchádzajúceho roka.

Zobraziť celú analýzu(formát PDF, 173 kB)


Župy vlani uťahovali opasky a zlepšili svoje finančné zdravie

10.12.2014, blog

Vlaňajšie voľby do vyšších územných celkov (VÚC) sa neprejavili na zhoršení ich finančného zdravia. Naopak, takmer všetky župy si ho zlepšili – iba v trenčianskej zostalo medziročne na rovnakej úrovni. Župy dokázali znížiť aj svoj dlh, jedinou výnimkou bol Banskobystrický VÚC, kde je však dlh stále na relatívne bezpečnej úrovni 30,3 % bežných príjmov predchádzajúceho roka.

Zobraziť celý blog


Finančné zdravie najviac zlepšili v Trenčíne, zhoršili v Nových Zámkoch

3.10.2014, blog

Pred blížiacimi sa komunálnymi voľbami môže voličom pri rozhodovaní pomôcť pohľad na to, ako sa v aktuálnom volebnom období zmenilo finančné zdravie ich mesta. Inštitút INEKO preto pripravil rebríčky miest podľa zmeny finančného zdravia a kľúčových ukazovateľov hospodárenia medzi rokmi 2010 a 2013. Ak sa pozrieme na 50 najväčších miest, najviac dokázali vylepšiť svoje hospodárenie Trenčín, Trebišov či Lučenec. Tieto mestá dokázali v sledovanom období zvýšiť skóre finančného zdravia podľa metodiky INEKO o viac ako 1 bod (na škále 0 až 6). Znamená to, že dokázali podstatne zlepšiť všetky alebo veľkú časť z nasledovných ukazovateľov: celkový dlh mesta, dlhová služba, záväzky viac ako 60 dní po splatnosti, bilancia bežného a kapitálového účtu a okamžitá likvidita. Naproti tomu najviac sa zhoršilo finančné zdravie Nových Zámkov (o 1,02 bodu), Banskej Bystrice (o 0,48 bodu) a Považskej Bystrice (o 0,43 bodu).

Zobraziť celý blog


Analýza finančnej stability vyšších územných celkov (VÚC) v SR

20.9.2013, analýza

Najvyšší dlh ku koncu roka 2012 dosiahli Trnavský (53,9 %; 100 €/obyv.) a Trenčiansky VÚC (49,2 %; 93 €/obyv.). Tieto dva VÚC sú relatívne blízko hranice, pri ktorej by podľa zákona už nemali mať možnosť prijať ďalšie úvery. Napriek tomu možno konštatovať, že všetky VÚC ku koncu roka 2012 plnili zákonom stanovené kritérium.

Zobraziť celú analýzu(formát PDF, 137 kB)


Analýza finančnej stability 50 najväčších miest v SR

14.9.2013, analýza

V roku 2012 prekročilo hranicu celkového dlhu na úrovni 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka iba jedno mesto – Žilina. Pri dlhovej službe prekročili hranicu 25 % bežných príjmov predchádzajúceho roka 3 mestá – Dubnica nad Váhom, Trenčín a Banská Bystrica (ak mestá správne vykázali údaje). Všetky štyri tieto mestá by tak podľa zákona nemali mať možnosť prijať ďalšie úvery.

Zobraziť celú analýzu(formát PDF, 137 kB)


Mestá v roku 2012 zlepšili hospodárenie a znížili svoje zadlženie

14.9.2013, blog

Po výrazne deficitných rokoch 2009 a 2010 obce v roku 2011 dokázali stabilizovať svoje hospodárenie a v roku 2012 obrat potvrdili ďalším zlepšením hospodárenia. Priemerná miera zadlženia 50 najväčších miest v SR bola ku koncu roka 2012 na úrovni 31,0 % bežných príjmov predchádzajúceho roka, čo v prepočte predstavuje 178 eur na obyvateľa. Ku koncu roka 2011 to bolo 39,2 % (213 €/obyv.) – tu je však potrebné dodať, že väčšinu poklesu spôsobila zmena metodiky merania dlhu.

Zobraziť celý blog


Analýza finančnej stability vyšších územných celkov (VÚC) v SR

27.8.2012, analýza

Spomedzi všetkých VÚC dosiahli najvyššie celkové ohodnotenie finančného zdravia Prešovský a Nitriansky VÚC. Keďže dosiahli skóre vyššie ako +1, možno ich označiť ako VÚC s dobrým finančným zdravím. Ďalšie 4 VÚC (Bratislavský, Žilinský, Trenčiansky a Košický) dosiahli síce kladné skóre, no menšie ako +1, čo ich zaraďuje do kategórie dostatočného finančného zdravia. Napokon, Banskobystrický a Trnavský VÚC dosiahli síce skóre blízke nule, no záporné, čo predsa len zaraďuje tieto VÚC do kategórie nedostatočného finančného zdravia. To znamená, že majú mierne problémy so svojou finančnou stabilitou.

Zobraziť celú analýzu(formát PDF, 137 kB)


Dlhy dvoch žúp sa blížia k hranici 60 %

27.8.2012, blog

Dlh košickej a trnavskej župy sa priblížil k úrovni 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka, čo znamená, že sú blízko hranice, pri ktorej by podľa zákona už nemali mať možnosť prijať ďalšie úvery. Navyše, od roku 2015 bude platiť úprava, podľa ktorej budú v prípade prekročenia limitu platiť aj pokutu vo výške 5 % z dlhu presahujúceho povolenú 60%-tnú hranicu. Zadlženie týchto žúp je varovným signálom, že budú musieť v najbližšom období zlepšiť svoje hospodárenie.

Zobraziť celý blog


Odporúčania na zlepšenie monitoringu hospodárení obcí a VÚC

8.8.2012, analýza

S cieľom prispieť k dlhodobej udržateľnosti hospodárenia a finančnej stability obcí a vyšších územných celkov (VÚC) spustil inštitút INEKO internetový portál, ktorý obsahuje úplnú databázu obcí a VÚC v SR s údajmi o plnení vybraných ukazovateľov, ako napríklad celková výška dlhu, dlhovej služby, záväzkov aspoň 60 dní po splatnosti, či bilancia bežného a kapitálového účtu. Údaje vstupujúce do výpočtu ukazovateľov sme v plnom rozsahu získali na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám od Ministerstva financií SR, konkrétne z Datacentra, ktoré získava údaje priamo od samospráv.

Zobraziť celú analýzu(formát PDF, 94 kB)


Ako strážiť dlhy obcí a VÚC?

8.8.2012, blog

Dôležité je pravidelne zverejňovať databázu s informáciami o ich finančnom zdraví.

K panike na finančných trhoch, ktoré strácajú dôveru v schopnosť Talianska aj Španielska splácať svoje dlhy, nedávno významne prispeli informácie o bankrotujúcich mestách a regiónoch v oboch štátoch. V Taliansku rezonujú najmä problémy, ktoré má po uši zadlžená Parma, Palermo, Turín, Neapol či Sicília, v Španielsku sa v dlhoch topí Valencia, Murcia či Katalánsko.

Zobraziť celý blog


Analýza finančnej stability 50 najväčších miest v SR

15.5.2012, analýza

V roku 2010 prekročilo hranicu celkového dlhu na úrovni 60 % bežných príjmov z predchádzajúceho roka 6 z 50 najväčších miest v SR, pri dlhovej službe prekročilo hranicu 25 % bežných príjmov predchádzajúceho roka iba 1 mesto. Až 21 miest malo k 31.12.2010 aspoň 1 záväzok neuhradený 60 a viac dní po lehote splatnosti, avšak väčšina z nich iba v minimálnom objeme (t.j. v celkovej výške menšej ako 0,3 % bežných príjmov z predchádzajúceho roka).

Zobraziť celú analýzu(formát PDF, 189 kB)

Údaje sú prebraté od Ministerstva financií SR. Nemusí vždy ísť o údaje, ktoré vyžaduje zákon a môžu sa líšiť od údajov v účtovníctve obcí. Prípadné rozdiely zisťujeme a snažíme sa odstrániť. Údaje nehodnotia efektívnosť, ale udržateľnosť hospodárenia. Hodnotenie spokojnosti a komentáre používateľov portálu vyjadrujú výlučne ich názory a nejde o názory INEKO. INEKO ako prevádzkovateľ portálu nepreberá právnu zodpovednosť za obsah, podobu, správnosť zverejnených dát alebo ich neustálu dostupnosť. Voči prevádzkovateľovi portálu nie je možné vyvodiť zodpovednosť za prípadné škody, ktoré by používateľovi portálu vznikli jeho používaním či okolnosťami, ktoré súvisia s vyhľadávaním dát alebo ich kvalitou.

Projekt finančne podporuje Tento portál je súčasťou projektu podporeného z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa. Partner portálu pre právne služby